Poster 2 / 7 · Slovensko – Hydraulická veľmoc

Banská Štiavnica
Srdce svetového vodného inžinierstva

Najsofistikovanejší banský vodohospodársky systém na svete. Sieť 60 umelých jazier prepojených 100+ km jarkov, kde sa energia jednej kvapky vody využila niekoľkokrát.

Ako systém fungoval

Jedna kvapka vody slúžila niekoľkokrát

Zber zrážok z horských svahov

Zberné (náhonné) jarky zachytávali dažďovú vodu a roztápajúci sa sneh na úbočiach Štiavnických vrchov. Trasované s minimálnym, no konštantným gravitačným spádom po svahoch – takmer na milimeter presne.

Akumulácia v tajchoch

Voda sa zhromažďovala v umelých vodných nádržiach – tajchoch. Monumentálne sypané hrádze s hlinenými tesniacimi jadrami patrili medzi najnáročnejšie inžinierske výzvy éry. Hrádza Rozgrund (30,2 m) bola najvyššia sypaná hrádza v Európe.

Distribúcia k šachtám

Distribučné jarky transportovali naakumulovanú vodu z tajchov k ústiam banských šachiet. Masívnym dreveným či liatinovým potrubím sa potom spúšťala do podzemia k vodostĺpcovým strojom.

Pohon banskej techniky v podzemí

Voda poháňala vodostĺpcové čerpacie stroje Jozefa Karola Hella – najefektívnejšie na svete. Využívali hydraulický tlak vodného stĺpca, čo eliminovalo nevýhody konských gápľov a umožnilo čerpať z dovtedy nedostupných hĺbok.

Odvedenie a opätovné využitie

Dedičné odvodňovacie štôlne (až 15 km dlhé tunely) odvádzali „použitú" vodu gravitačne von z podzemia. Tá následne poháňala povrchové stupy, premývacie zariadenia a mlyny – jedna kvapka tak pracovala aj niekoľkokrát.

Architekti systému

Traja muži, ktorí zachránili habsburské baníctvo

Samuel Mikovíni

1686 – 1750

Polyhistor · Kartograf

Člen Berlínskej akadémie vied. Študoval v Norimbergu, Altdorfe a Jene. Ako prvý zanášal do povrchových máp podzemné banské diela. Preprojektoval celý vodohospodársky systém – navrhol desiatky nových tajchov s unikátnymi hlinenými tesniacimi jadrami.

Dokázal ráno absolvovať kúpeľ v Sklených Tepliciach, o deviatej inšpektovať Richňavské tajchy a večer sa na koni vrátiť späť.

Matej Kornel Hell

1651 – 1743

Hlavný banský inžinier

Položil základy systému vybudovaním prvých tajchov a banských strojov. S empirickými skúsenosťami desaťročí v horskom teréne vytvoril infraštruktúrny základ, na ktorom jeho syn a Mikovíni postavili finálny systém.

Otec dynastie – jeho technické invencie sa dedili a zdokonaľovali v ďalších generáciách rodiny.

Jozef Karol Hell

1713 – 1789

Vynálezca · Strojný inžinier

Skonštruoval vodostĺpcový čerpací stroj – najefektívnejší banský mechanizmus na svete. Využíval hydraulický tlak namiesto dlhých tiahiel. Vynález sa z Banskej Štiavnice rozšíril do všetkých banských centier planéty.

Jeho stroj dokázal čerpať vodu z hĺbok, ktoré boli dovtedy považované za technologicky nedostupné.

Regionálne skupiny

Sieť tajchov v Štiavnických vrchoch

9 tajchov

Piarg (Štiavnické Bane)

Centrálny energetický uzol pre najhlbšie žily. Vindšachta, Bakomi, Evička, tajch pri Magdaléne.

6 tajchov

Banská Štiavnica (mesto)

Klinger, Červená studňa, Rozgrund, Vodárenské nádrže, Ottergrund. Chod strojov aj pitná voda.

3+ tajchy

Richňava a Kolpachy

Strategická rezerva počas sucha. Mikovíniho hrádza na Richňave patrila k zázrakom dobovej techniky.

4 tajchy

Hodruša a dolina Hölle

Dôležitý revír pre povrchovú úpravu rúd. Prepojený dedičnými štôlňami do údolia Hodrušského potoka.

3 tajchy

Vyhne a Belá

Vyhnianske a Belianske tajchy na periférii systému, zabezpečujúce chod lokálnych stupov a mlynov.

Najväčšie

Počúvadlianske jazero

Rozloha 11,73 ha – najväčší tajch sústavy. Dnes slúži na rekreáciu. Ottergrund leží v 939 m n.m.

V čase lokálnych zrážkových deficitov umožňoval labyrint vodných štôlní presmerovať vodu presne tam, kde hrozil výpadok energie.

Princíp dynamickej redistribúcie vody v systéme

Rekordné výšky hrádzí

Najvyššie sypané hrádze pred-industriálnej Európy

Rozgrund

30,2 m

Veľká Richňavská

23,4 m

Počúvadlo

22,5 m

Klinger

~14 m

Pre porovnanie: Pont du Gard (rímsky)

~10 m

Rozgrund bol najvyššou sypanou hrádzou v Európe – sklon 1:1,5 (návodná) a 1:1,35 (vzdušná strana)

Vrchol produkcie

Rok 1690 – zlatý vek stredoeurópskeho baníctva

Ročná ťažba zlata

605 kg

Zlato

Najproduktívnejší rudný revír v Európe v ťažbe striebra a jeden z najbohatších v ťažbe zlata. Exponenciálny rast nezastavili ani mocenské boje, ani zemetrasenie rokov 1442–1443.

Ročná ťažba striebra

29 000 kg

Striebro

Striebro z Banskej Štiavnice financovalo Habsburskú monarchiu. Ťažba bola jedným z najvýznamnejších zdrojov príjmov cisárskej pokladnice vo Viedni.

1993

Svetové dedičstvo UNESCO

Prvý zápis lokality na území Slovenska do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva

Zapísaná v decembri 1993 na zasadnutí v kolumbijskej Cartagene. Špecifikácie UNESCO výslovne menujú unikátnu hydro-sústavu, ktorej rozmach v 18. storočí zostal neprekonaný až do nástupu pary a elektriny. Mesto ukrýva 360 umelecko-historických pamiatok.

Kritérium I – Ľudský génius Kritérium V – Výnimočný príklad osídlenia