Pred érou parných strojov a elektriny poháňali celé komunity. Mleli obilie, rezali drevo, drvili rudu. Dnes prežilo len pár desiatok – ako národné kultúrne pamiatky pripomínajúce genialitu rurálneho obyvateľstva.
Z hľadiska plošného zásahu a hustoty výskytu predstavovalo civilné využitie hybnej sily vôd práve prastaré odvetvie mlynárstva najrozšírenejší druh vodného inžinierstva na Slovensku.
Vodné mlyny sa objavovali v stredovekých záznamoch v napojení na cirkevnú hierarchiu (feudálna povinnosť mletia pri kláštoroch) a šľachtické panstvá. Každá dedina mala svoj mlyn – bol centrom života, obchodu aj spoločenského stretávania.
Od prúdu rieky po múku na stole – celý proces poháňala výhradne gravitácia a kinetická energia vody. Žiadna elektrina, žiadne palivo.
Mlyn bol srdcom dediny. Kto mal mlyn, mal moc.
Od horských roklín Kvačianskej doliny cez Malý Dunaj pri Jelke až po plávajúce mlyny pri Kolárove – voda poháňala celé komunity stáročia pred érou elektriny.
V poslednom postre sa pozrieme na to, čo nás celá táto séria učí o budúcnosti.